Rozhovor s riaditeľkou Empatia, n.o. Doc. MUDr. B. Bušovou, CSc., MPH

V opatrovateľských službách sa systémovo nič nezmenilo. Začala sa však realizovať ďalšia etapa Národného projektu podpory opatrovateľskej služby, ktorá je financovaná z fondov EU, a táto finančná injekcia určite pomôže. Avšak keď sa skončí, budeme tam kde predtým. Chýba systémová zmena vo financovaní, ktorej základom by malo byť viaczdrojové financovanie sociálnych služieb a spravodlivé a nediskriminačné rozdeľovanie verejných zdrojov všetkým odkázaným prijímateľom sociálnych služieb. Pravidlo, že na riešenie svojich ťažkostí sa najskôr použijú vlastné zdroje by nemalo platiť len pre klientov neverejných poskytovateľov, ale malo by byť založené na objektívnych kritériách.

Čo je najväčším problémom pri poskytovaní opatrovateľských služieb?
Dnes, keď sa realizuje Národný projekt podpory opatrovateľskej služby sa ukazuje, že veľkým problémom je nedostatok kvalifikovaných a kvalitných opatrovateľov a opatrovateliek. Táto profesia je dlhé roky veľmi nízko hodnotená a nemá patričné spoločenské uznanie. Pritom je to veľmi ťažká práca, ktorá vyžaduje nielen primerané vzdelanie, prax, ale najmä určité osobnostné vlastnosti. Je tu veľká priepasť medzi očakávaniami klientov a ich rodín a finančným ohodnotením opatrovateliek. Málokto si uvedomuje, že na to aby opatrovateľka dostala mzdu 550 euro, musí jej zamestnávateľ zaplatiť cenu práce takmer 1000 euro. A to je len cena práce, v tom ešte nie sú zahrnuté ďalšie náklady spojené s opatrovateľskou službou. Niekoľko desiatok zákonov upravuje, čo všetko musí poskytovateľ opatrovateľskej služby spĺňať aby služby mohol poskytovať a aké náklady sú s tým spojené. Viete napr. že poskytovateľ opatrovateľskej služby musí platiť koncesionárske poplatky? A keďže opatrovateľská služba sa poskytuje vždy jeden na jeden, klient a opatrovateľka….tak vlastne celá tá cena práce ako aj podiel ostatných prevádzkových nákladov na jednu opatrovateľku pri 8 hodinovom opatrovaní sú nákladmi, ktoré tvoria cenu opatrovateľskej služby pre daného klienta. Suma je to vysoká, a málokto ju vie zaplatiť. Preto naše opatrovateľky odchádzajú.

Prečo sa, podľa vás, problém nerieši, keď populácia starne a opatrovanie bude potrebovať čoraz viac ľudí?
Lebo sa o tom iba hovorí a nič sa nerobí. Kompetentní už roky sľubujú zmenu financovania sociálnych služieb, ale zostáva iba pri sľuboch. Poskytovatelia sociálnych služieb neustále upozorňujú na tento problém, ale nie je tlak verejnosti, bežní ľudia nechcú o týchto problémoch počuť. A ak sa ich to zrazu, často z jedného dňa na druhý, začne týkať, sú síce zhrození danou situáciou ale málokto je ochotný venovať svoj čas a energiu na to, aby sa zapojil do riešenia tohto problému. Akcie, ktoré organizovala Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v snahe upozorniť na tento problém nenašli vo verejnosti žiadnu odozvu. A tí, ktorí sociálne služby potrebujú sú už odkázaní na pomoc pri bežných životných úkonoch, a už sa nedokážu zapojiť do boja za zmenu. Pokiaľ si naša spoločnosť neuvedomí, že počet seniorov sa v populácii rapídne zvyšuje a narastá počet odkázaných ktorí vyžadujú pomoc, a túto pomoc im môže poskytnúť iba kvalifikovaný personál, ktorý musí byť primerane zaplatený, čo vyžaduje systémovú zmenu financovania sociálnych služieb, pokiaľ sa to nezačne vnímať ako celospoločenský problém a do riešenia sa nezapoja aj ostatné profesie, ekonómovia, právnici, manažéri a bude to stále len problémom poskytovateľov sociálnych služieb, nemôže sa nikto nádejať, že k nejakej zmene príde…a naše opatrovateľky budú naďalej hromadne odchádzať do zahraničia a naši občania si nebudú mať koho objednať na službu pre seba či svojich príbuzných….čo sa už dnes deje, a všetci sú z toho šokovaní.

Nastala nejaká zmena vo financovaní verejných a neverejných poskytovateľov?
Žiadna zmena. Naďalej sú klienti neverejných poskytovateľov opatrovateľskej služby v nevýhode lebo musia platiť rádovo vyššie ceny oproti klientom u verejných poskytovateľov, napriek tomu, že sú rovnako odkázaní na sociálne služby. Samosprávy poskytujú služby za dumpingové ceny, pričom zvyšok nákladov dotujú zo svojich rozpočtov, ktoré nie sú neobmedzené a tým pádom nedokážu zďaleka uspokojiť dopyt. Neexistujú objektívne kritériá, komu samospráva prispieva a komu nie, prispieva len tým, ktorých prijala do svojich služieb, a tí ostatní, ktorým už opatrovateľskú službu neposkytne, musia ísť k neverejnému poskytovateľovi, kam sa ale už príspevok nedostane. Samospráv, ktoré platia príspevok na prijímateľa služby aj keď si vybral neverejného poskytovateľa, je ako šafranu. Tým pádom sa porušuje hneď niekoľko ústavných práv – právo občana na pomoc v núdzi, rovnosť občanov a ich nediskriminovanie v sociálnych službách, ale aj dodržiavanie rovnakých podmienok v rámci hospodárskej súťaže pre rôznych poskytovateľov sociálnych služieb.

Môžu si ľudia služby u neverejných poskytovateľov dovoliť?
Otázka znie inak. Čo majú robiť tí klienti a ich rodiny keď nedostanú službu u verejného poskytovateľa a sami to už nezvládajú? Už roky žiadame, aby sa príspevok dával spravodlivo, všetkým prijímateľom sociálnych služieb, ale podľa stupňa ich odkázanosti a nie podľa toho či sú u verejného alebo neverejného poskytovateľa. Teraz staronové vedenie rezortu začalo deklarovať, že takúto novelu zákona pripraví, avšak je otázne kedy tak nastane. Potom bude otázka, či si to môžu ľudia dovoliť irelevantná.

Čo navrhujete aby opatrovateľská služba mohla fungovať?
V prvom rade je potrebné zobjektivizovať posudzovanie odkázanosti na sociálne služby. Tú by mal posudzovať nezávislý orgán, ktorý objektívne posúdi v akom stupni odkázanosti sa daný občan nachádza. Mal by sa vytvoriť samostatný Fond odkázanosti, z ktorého by každý, kto bude posúdený ako odkázaný na sociálne služby mal dostať príspevok v odkázanosti. Túto úlohu by na seba mal prevziať štát. Mala by byť stanovená reálna cena za sociálne služby. Nie je možné aby tá istá služba stála niekoľko násobne inak. Musia existovať objektívne kritériá, podľa ktorých sa dokážu stanoviť tzv. ekonomicky oprávnené náklady spojené so službou. A od tých by sa mala odvíjať aj cena za služby. Časť ceny by bola hradená už z vyššie uvedeného štátneho príspevku v odkázanosti, časť vo forme príspevku na prevádzku, ktorý by platila samospráva, a časť ceny by platil prijímateľ služieb podľa svojich možností. V prípade, že by na to nemal, samospráva by mala svojim občanom dávať tzv. vyrovnávaciu platbu, ktorá by pokryla zvyšnú časť ceny. Všetko financovanie by malo mať jasné a transparentné kritériá.

Mnoho ľudí nedokáže rozlíšiť rozdiel medzi opatrovateľskou a ošetrovateľskou službou. Aký je medzi nimi rozdiel?
V rámci domácej starostlivosti o čiastočne alebo úplne imobilných a odkázaných občanov sa poskytuje okrem opatrovateľskej služby aj domáca ošetrovateľská starostlivosť a domáca rehabilitácia. Medzi týmito službami je rozdiel. Opatrovateľská služba, ktorú vykonávajú opatrovateľky, pozostáva z dohľadu a pomoci pri sebaoblužných výkonoch, akými sú obliekanie, vyzliekanie, osobná hygiena, príprava a podávanie stravy, pomoci v domácnosti a pomoci pri zabezpečovaní rôznych sociálnych aktivít, ako napr. sprevádzanie k lekárovi, na úrady a pod. U poskytovateľa zo samosprávy je táto služba hradená najmä z rozpočtu samosprávy, klient-prijímateľ platí často len minimálnu čiastku. U neverejného poskytovateľa si klient – vzhľadom na už uvedené absentovanie príspevkov samosprávy neverejným poskytovateľom, zväčša musí zaplatiť plnú cenu. Domáce ošetrovanie je zdravotná starostlivosť, vykonávajú ju zdravotnícky pracovníci – sestry, a zdravotnícke zariadenie sa volá Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti – ADOS. Poskytuje najmä ošetrovanie chronických nehojacich sa rán, preležanín, vredov predkolenia, ale aj ďalšie výkony podľa indikácie lekára. Táto starostlivosť je hradená zo zdravotného poistenia za dodržania niekoľkých podmienok a to – pacient nie je schopný chodiť samostatne do zdravotníckeho zariadenia, starostlivosť písomne indikuje lekár, hradené sú len tie výkony, ktoré si poisťovňa zmluvne u ADOS objednala, pričom ich hradí len do výšky zmluvne objednaného finančného objemu. Rovnako je aj domáca rehabilitácia vykonávaná zdravotníckymi pracovníkmi – fyzioterapeutmi, ktorých však zamestnávajú len niektoré ADOSy. Podobne ako pri ošetrovaní aj pri domácej rehabilitácii ju čiastočne alebo úplne imobilnému pacientovi indikuje lekár, zo zdravotného poistenia sú hradené tie výkony, ktoré si poisťovňa zmluvne u ADOS objednala a uhrádza ich do výšky zmluvne objednaného finančného objemu.

Aké zmeny nastali v opatrovateľských službách?